Kam spejeme? Všetci sa do poslednej chvíle tvária, že všetko je v najlepšom poriadku. Manažéri v bankách ďalej berú svoje neúmerné platy bez akejkoľvek sebareflexie, korporácie ďalej bohatnú, politici si privlastňujú provízie, úradníkov pribúda, médiá ohlupujú národ a držia na uzde obyčajné masy. Presne tak, "obyčajné" masy lebo tie už nikoho veľmi nezaujímajú.

Žiaden národ si tak neváži samého seba ako Slováci. Odkiaľ to len pochádza a ako je to možné? Naozaj sme takí nepoučiteľní a odsúdení na večné odnárodňovanie. Reči o tom, že veď nemáme čo do úst a za všetko môžu politici sú bohapustým zavádzaním. Ľudia, prebuďte sa! Tisíc rokov sme nemohli prehovoriť svojim jazykom, prejaviť svoju identitu a pôvod. Keď tak náhodou niekto urobil, hneď bol vystavený posmeškom a útlaku.  Kto chcel byť úspešný alebo chcel prežiť musel zabudnúť na svoje korene alebo ich aspoň nezdôrazňovať. No a do úst sme aj tak nemali nič. To boli problémy!

To čo sa deje v Maďarsku je jednoducho sila. Je to nábeh na totalitu o akom sa Mečiarovi mohlo voľakedy len snívať. A ešte k tomu ide o totalitu oveľa viac podfarbenú národným šovinizmom. Ten šovinizmus je však tiež podopretý premyslenou stratégiou. Z celého je jasné, že veľká čas Maďarskej politickej elity sa nikdy nezmieri so Slovenskou republikou ako samostatným štátom a na naše územie budú asi vždy pozerať ako na svoje územie. Problém nie je (aspoň zväčša) medzi občanmi.