Svätopluk národu

Napísal Káčatko

Pondelok, 21 December 2009 11:07

Kto bola táto veľká postava našich dejín. Určite nebola jednoznačná. Jeho osud však ako by bol spojený s osudom nášho národa. Jeho chyby akoby boli našimi chybami a jeho výhry znamenali aj v našich najnešťastnejších časoch historické piliere, ku ktorým sme sa mohli vždy prichýliť. Napriek tomu však jeho najväčšia prehra - neschopnosť udržať kontinuitu slovanskej ríše v strede Európy bola aj veľkou slovanskou a slovenskou prehrou.
V podobnom zmysle sa nad Svätoplukom zamýšľal aj Suchoň vo svojej opere.

Keď som mol malý, tak mi boli naše slovenské opery trochu smiešne, potom sa mi však podarilo vidieť Jakubiskovo inscenovanie Suchoňovej Krútňavy a bol som nadšený. Každému Slovákovi, hoci aj pätinovém:-) a neznášajúcemu operu muselo pri takomto diele srdce poskočiť. Krásne predstavenie v peknom starom Národnom divadle.
N Svätopluka sme šli už do novej budovy SND. Prišli sme skôr a tak sme zavítali do bufetu, kde som dostal nechutnú zosušenú štrúdlu (s mandarinkami!) za skoro dve eurá. To ma napriek zvyku rozladilo. Človek by dúfal, že si naši umelci budú vážiť tie miliardy, čo všetci občania vynaložili na tú budovu. Z každého rohu obrovských priestorov na nás dorážal nedostatok manažérskej práce. Cez prestávku sa ľudia tlačia v jednom bufete, hoci za rohom sú ďalšie opustené priestory určené na ten istý cieľ. Privíta vás odutý šatniar, ktorého vy pozdravíte ako prvý a on ledva odzdraví. Brigádnička v bufete sa vás opýta „Páči!?“ a tvári sa brutálne oduto, keď nedostane veľký tringelt. Čo toto má znamenať? Človek aby sa za tento svätostánok kultúry len hanbil. Som presvedčený, že pár dobrých a skúsených manažérov by podobné nedostatky rýchlo odstránili. Umelci nech tvoria a manažéri nech spravujú.

A potom predstavenie, hľadisko poloprázdne, sme v ňom my, Rakúšania a žiaci. Neuveriteľné, toto by sa v Budapešti, v Prahe, či u iných národov s ktorými sa tak radi konfrontujeme nestalo. Takáto národná téma, nad ktorou si lámali hlavy a potom ju vyjadrili do danej formy veľké postavy nášho národa, stvárňujúca najväčšiu postavu starých slovenských dejín a takýto nezáujem. Keď už vedeli, že sa lístky nepredávajú, prečo ich radšej neponúkli školám alebo nenašli iný spôsob ako hľadisko zaplniť.
Ale ide tu aj o náš ozajstný záujem o našu krajinu. Národovectvo sa nerodí nadávaním na všetko čo je iné, ale spoznávaním vlastného, svojich koreňov. Keď viem kto som, nemám potrebu agresívne to dokazovať iným. A nesúvisí to len z tým, či mám alebo nemám rád operu. Kedy sa stane úcta hodnotou aj na Slovensku?
Zovšadiaľ v tom divadle na nás číha pompéznosť, na čo však je, keď nie je naplnená kultúrou? Nikoho nezaujímajú umelecké žabomyšie vojny, ale ochota a schopnosť dobre spravovať to, na čo sme sa im tak dlho skladali.

Svätopluk odkazoval svojim synom „Buďte svorní, inak zahyniete!“ Ja hovorím: „Vážme si vlastnú kultúru a poučme sa na chybách našich predkov, inak zahynieme!“

Komentáre

Joe

To más pravdu. Slovák je národne cítiaci sa len ked sa bije do pŕs,má vela recí a ciny nikde. Podla mna sme celkovo spolocensky a kultúrne zaostalý. Nie vsetci ,ale drvivá vačšina.

Utorok 22 December 2009, 08:44

Reagovať