| Toto má byť univerzitná knižnica!? |
 |
 |
| Napísal Strelec |
| Utorok, 18 Január 2011 11:51 |
|
Toto má byť svätostánok poznania!? Táto neorganizovaná požieračka peňazí má byť kultúrnym bohatstvom a vizitkou nášho štátu. Kto je tohto riaditeľom, kto za to zodpovedá!? Keď vidím takéto štátne inštitúcie hneď dávam za pravdu všetkým vyhraneným pravičiarom, že štát nemôže jednoducho riadiť nič. To jest: vysoko sofistikovaný systém odovzdávania a preberania kľúčov od skriniek. Pozostáva v tom, že tam stoja tri oduté pracovníčky, ktoré sa v tejto namáhavej činnosti preberania a odoberania kľúčikov striedajú. Aby to však nebolo až také náročné kľúče sú porozkladané na lavici pred nimi a keď sa teda náhodou niečo opýtate a nezoberiete si kľúč sami od seba, vzápätí to aj trpko oľutujete. Nehodno totiž nevhodne vyrušovať ťažko pracujúce ženy. (Ničnerobenie je totiž oveľa ťažie ako si niekto myslí, čas totiž uteká oveľa pomalšie.) Celé to však má háčik, na stole totiž nie sú len kľúčiky s umelohmotným štítkami s číslom, ale ku každému kľúču je priložený ešte jeden umelohmotný štítok s číslom. A teraz pozor: systém je nasledovný! Vezmem si kľúč so štítkom aj štítok, keď si dám veci do skrinky, kľúč so štítkom odovzdám, prázdny štítok si nechám a môžem ísť do knižnice... (pokračovanie systému o chvíľu). Putujem týmto skanzenom ďalej. Najprv musím prejsť cez turniket, keď sa mi to podarí, trochu sa vystraším, lebo oproti stojí zamračený esbéeskár, ktorý všetko vášnivo kontroluje, do vnútra sa totiž nedá ísť s taškou bundou a podobne. Hľadám koho by som sa opýtal ako ďalej, nemám však koho, lebo široko ďaleko nikto nie je tak mi zostáva len esbéeskár, okrem toho že sa cítim ako malý chlapec na polícii sa však veľa nedozviem, lebo je to chlapík z južných zemí a veľmi mu tá slovenčina nejde. Predsa len sa však nakoniec dostanem k okienku kde vášnivo diskutujú a stoja opreté tri ďalšie pracovníčky, nesmelo pozdravím, samozrejme bez odozvy a pocítim na sebe tri s prepáčením nasraté pohľady, že čo vyrušujem. Potom ešte rýchlo utekám do pokladne (študovne si už spoznávať netrúfam), kde mi ďalšia pracovníčka vydá 40 centov v jednej a dvojcentovkách. Keď sa jej odvážim opýtať, že prečo, dostane sa mi nekopromisnej odpovede: „Ja len vydávam, čo mi klienti dajú.“ Aspoň, že som klient...Ponáhľam sa preč. Na esbéskára radšej nepozriem a na wécko radšej nejdem... Na záver ma čaká ešte bonbónik – skvost systémového riadenia. Odovzdám šatňárkam prázdny štítok, ony mi dajú kľúč, vezmem si veci zo skrinky odovzdám kľúč a trielim preč.... Tak toto má byť tá slávna rekonštrukcia za to množstvo peňazí ktorou sa chvastali! Je to jednoducho hanba! Bol som v knižniaciach v rôznych kútoch sveta, a všade to bolo príjemné komfortné miesto. Kde to len žijeme drahí moji spoluobčania? A predstavme si koľko študentov a ľudí je na Univerzitnú knižnicu v Bratislave odkázaných...! Toto má byť jeden z pilierov nášho kultúrneho bohatstva? No zbohom! |
Komentáre
Este raz dik Pubso za reakciu...