spoločnosť Náš každodenný chlieb: úpadok
| Náš každodenný chlieb: úpadok |
 |
 |
| Napísal Kornel |
| Štvrtok, 19 August 2010 12:20 |
|
Na čo sa to denne pozerám, čo to denne konzumujem? Úpadok. Nepopieram, sú tu aj snahy o zlepšenie o zkvalitatívnenie nášho života, ale sú to len také opustené lastovičky. Upadá reč, upadá strava, upadá znalosť vlastnej histórie, kultúry, koreňov. Akýkoľvek duchovný, kultúrny či náboženský zážitok, ktorý odjakživa slúžil ako ozdravný psychologický nástroj je nahradený konzumom. A to konzumom čohokoľvek. Či už stupídnych obrazov v televízii, porna a iných hlúpostí na internete alebo hypermarketovej stravy bez chuti. Máme síce krízu ale ako to, že obchody sú stále preplnené – veď sa len skúste dostať v sobotu do Ikei. Toto je dnes pravý kultúrny zážitok. Čo tam po nejakom Bazovskom či Schneiderovi-Trnavskom, stačí si ponadávať na Cigánov je nám dobre. Na tom sa predsa všetci zhodneme. Vždy si nájdeme niekoho na koho sa vyhovoriť na kom sa vybúriť. Celé naše mentálne snaženie sadlo na lep akejsi podivnej politickej hre o tom či budeme alebo nebudeme platiť gastrolístkami. Kde sú tí vzdelanci a titáni našej minulosti, bez ktorých by sme ako národ – ako kultúrna entita už dávno neexistovali. Ja stále dúfam, že tu niekde sú a že im len tí prospechársky a priemerní nedovolia prejaviť sa. Tak ako napríklad v 19 stor. Jáno Lajčiakovi, veľkému úspešnému orientalistovi, odmietali uverejňovať články keď sa vrátil domov do vtedajšieho Uhorska. A tak sa venoval svojim farníkom na Liptove. Možno aj dnes je takýchto osobností roztrúsených po Slovensku veľa.My prosto tých našich - čo sú o trochu väčší ako my - nemáme radi. Možno preto si ich toľko vybralo iné národy za svoju domovinu. Malý príklad: to čo dokázali naši fotbalisti na Majstrovstvách sveta je naozaj obrovský úspech. Porážka Talianov bola najkrajším zápasom v doterajšej histórii. Dostali sme sa tam pomaly jediný z regiónu a uspeli sme. A čo my - keď sa fotbalisti vrátia pomaly po nich ani pes neštekne! Aha veď my sme chceli vyhrať! Hráme s Chorvátskom a je tam len zopár ľudí. Argentína sa vráti so zjavným neúspechom (keď vypadla, hoci oprávnene mohla dočiahnuť aj na titul) a v uliciach ju vítajú davy. A nikto z médií sa za tie kopance do Weissa ani neospravedlní. Akoby sa tešili keď sa nám nedarí. |
Komentáre