|
Napísal Peter
|
|
Streda, 28 Október 2009 16:21 |
|
Čoraz viac sa stávame závislí na internete. Na jednej strane je to dobré, lebo to na rozdiel konzumácie televízie internet podporuje individuálnu aktivitu, ale na druhej to ide ruka v ruke s absolútnou monitorovateľnosťou našich záľub, preferencií, nášho spôsobu i smeru uvažovania. Zároveň akákoľvek naša reakcia či komunikácia cez elektronické médiá je zaznamenaná a teda v prípade potreby je možné si ju vytiahnuť a použiť.
To všetko dáva komunikácii i celkovému spôsobu života úplne iný rozmer. Stretnutia a činy akoby prestávali byť neopakovateľnými udalosťami dejúcimi sa v čase a stávajú sa akýmisi dočasne večnými udalosťami. Aký to má vplyv na našu psychiku?
Ťažko povedať, väčšina ľudí na dôsledky tohoto rozmeru novodobých technológií rezignuje a pohodlne užíva všetky vymoženosti bez toho aby sa vôbec niekedy konfrontovali s možnými problémami vyplývajúcimi z vyššie uvedeného. Iní sa stretnú s problémom až keď zistia, že im niekto cez internet vybielil účet alebo im napr. niekto zo zlomyselnosti číta poštu a rozposiela z jeho schránky maily. Z tohoto pohľadu majú teda navrch tí, ktorí sa v novodobých technológiách vyznajú.
Ale čo my ostatní? Ako sa máme brániť voči všadeprítomnému monitorovaniu. Respektíve možnosti všadeprítomného monitorovania, lebo mne stačí aj to k nespokojnosti. Najkrajším spôsobom je ísť na prechádzku do lesa, alebo si prečítať knihu (aj keď dnes vôbec nie je ťažké zistiť kto si akú knihu kupuje). Do práve otvorenej knihy na gauči v obývačke satelity nepreniknú.
Alebo že by áno? Moja knižnica je platformou a zdrojom informácií, ktorú mi neponúka google či iný vyhľadávač a tak isto moje putovanie do knižnice a vytiahnutie tej či onej knihy je aktom slobodnej vôle slobodného človeka a bez moniturujúceho a vyberajúceho sprostredkovateľa. Internet sa môže stať taký silný, že bude mať tú moc vymazať ži zanechať toho či onoho mysliteľa alebo umelca v pam§ti ľudstva.
Je taký Truffautov film podla sci- fi knihy Ray Bradburyho kde sa posledné zbytky slobodných ľudí ukrívajú kde tade a čítajú knihy. Pochodujú v lese a učia sa ich naspamäť. Polícia ich prenasleduje s plameňometmi a nájdené knihy páli. Teda nie je to polícia, ale hasiči, ktorých úlohou už nie je hasiť oheň, ale páliť knihy. Ostatní ľudia žijú v závislosti od veľkých interaktívnych televízií.
Nedávno v novinách prebehla informácia, že Americká armáda si ide vytvoriť vlastnú novú komunikačnú sieť podobnú sieť. Kto vie prečo? A čo by sa stalo keby nám jedného dňa internet vypli a spolu sním aj televíziu a nemohli by sme používať mobily?
|
spoločnosť 
Komentáre