spoločnosť Kto je národovec
| Kto je národovec |
 |
 |
| Napísal Peter |
| Pondelok, 02 November 2009 12:16 |
|
Je vlastenectvo naozaj taká antidemokratická pliaga ako sa nám to snažia mnohí nahovoriť. Je naozaj také strašné milovať svoju vlasť, vážiť si jej veľké osobnosti, minulosti a pestovať tieto city v školách či na verejných pripomienkach? Prečo to v nás hneď vyvoláva akési podozrenie, že ide o čosi nacionalistické a hulvátske.
Nemala by byť práve láska k vlasti spojená s radosťou z rôznorodosti, ktorú nám vlasť prináša, a nemala by nám pomáhať vnímať vlasť ako priestor kde sa dajú integrovať všetky zložky obyvateľstva. A nemalo by byť vlastnenectvo priestorom kde sa dá integrovať čo najširšia časť obyvateľstva, keď už nie všetci? A máme vôbec vzory hodné nasledovania? Som presvedčený, že máme. Sú snáď Američania, ktorí každé ráno spievajú v školách americkú hymnu nacionalisti? Alebo Francúzi, pre ktorých sú mnohé národné otázky neoddiskutovateľné? Kde sa to stalo, že veľká časť slovenského obyvateľstva pociťuje odpor pri všetkom, čo zaváňa niečím národným? Nie je to preto, že si všetko čo pripomína niečo národné aautomaticky spája so Slotom, či ešte radikálnejšími politickými prejavmi. Ako je možné, že si tento človek dokonca aj v našom vedomí uzurpuje právo obhajovať veci národné. Nevyhovuje niekemu napríklad práve preto lebo slúži ako výborný nástroj na sprofanovanie vecí národných? Značná časť mu naozaj verí jeho hejslováctvo, pritom Slota skôr pripomína čistého pragmatika a obchodníka a druhá časť obyvateľstva na neho reaguje veľmi negatívne, ale žiaľ spolu s touto negatívnou reakciou zavrhuje aj všetko čo zaváňa niečím národným. Na druhej strane celkom vtipne zaznieva aj národovectvo Hríbovcov ( pri všetkej úcte k niektorým im reláciám, ktoré však boli venované hlavne vedeckým a sociálnym témam), ktorý z ničoho nič bránia národné záujmy, hoci ešte donedávna vehementne tento národ podceňovali, hanili ho a všetkých, ktorí sa len trochu hlásili o ochranu národných záujmov hneď označovali za fašistov a nacionalistov. Ako je možné, že teraz si zrazu vysedávajú v médiách, správajúc sa akoby pravda a česť patrili len im a stále melú niečo národných záujmoch. Kto im má veriť, že odpor voči Lisabonskej zmluve nie je len akýsi pravičiarsky ideologický pokyn. Jednou z tragédií slovenských občanov je, že jeho intelektuáli sú poväčšine antogonistický k vlastnému národu. To je skoro tak dobre ako keď niekto pobudne pár týždňov na stáži v Washingtone a potom nám tu hlása všade hlása o nekonečne dokonalej západnej kultúre. Nám, ktorí v Spojeních štátoch či v podobných krajinách žili pracovali a tvorili? Možno je to tou tou palisádnou Bratislavou, ktorá si uzurpuje všetky inštitúcie a stále jej akosi jej súkmeňovci (rozume slovenskí občania) nevoňajú. Aby bolo jasné medzi kritikou a odporom je rozdiel. |
Komentáre