Slušnosť na Slovensku

Napísal Kornel

Štvrtok, 10 December 2009 13:18

Naozaj nikdy? To, čo sa deje na slovenských cestách je neuveriteľné. Miera rizika je pri cestovaní autom neúnosná. Na každom kroku nás ohrozujú bláznivý agresívny šoféri, ktorí si ešte k tomu aj myslia, že sú majstri sveta. Poznáme mnohých, ktorí si radšej kúpia drahého terénňáka na lízing, ktorý navyše aj žerie desať litrov , než aby zaplatili vlastným deťom zmysluplný krúžok. A to všetko len aby sa mohli naparovať a liečiť si komplexy. Veď aká je to v tom praktickosť, používať takéto autá v meste?

Zabitie ako následok agresívnej jazdy, by sa pokojne dalo kvalifikovať ako vražda. Slováci preberme sa a priznajme si, že nie každý vieme šoférovať ako Michael Schumacher. To, že sme ho pár krát videli v televízii ešte neznamená, že sme za volantom ako on. To je asi ako keď si pozrieme relácii s Lasicom, ešte to neznamená, že sme vtipní ako on.

Základným pravidlom prežitia v spoločnosti je ohľaduplnosť. A to platí pre cesty, dopravné prostriedky, prírodu a všetko ostatné. Len k hlúposti by sme nemali byť ohľaduplní. Kedy docielime, aby tí, čo ohľaduplnosť nemajú boli spoločnosťou vytláčaní na okraj. Ja viem, asi nikdy. Na Slovensku sa stále nosia silné reči, široké ramená, machrovanie a agresivita. Ja mám väčšie auto, tak uhni! Čo na tom že on ide predpísanou rýchlosťou a ja nie. Na okraj sú vytláčaní normálni prívetiví ľudia. Neambicióznosť sa dnes považuje pomaly za hriech.

Nákrajším príkladom tohoto celého sú šoféri nákladných áut. Takzvaní šoféri z povolania. Nie len to že ohrozujú svojou jazdou, ale aj nákladom. Ako sa môžu po našich cestách premávať autá plné kameňov, ktoré nie sú zaistené a prikryté? A ešte k tomu aj predbiehať. Čo majú dohodu s poisťovňami? Ako im to môžu dovoliť? To naozaj neexistuje zákon ako ich postihovať? Kedy nastane ten čas a budeme mať spolu s ďalšími základnými potrebami v sebe zakódovanú aj potrebu neohrozovať zbytočne blížneho svojho vlastným nezodpovedným prístupom?

Napriek tomu však treba veriť! A nedajme sa priatelie s normálnymi kubatúrami a aj tí čo sme bez nich. Napríklad minule mi v jeden deň zastavili na prechode nezávisle na sebe dve autá.
Cítil som sa ako kráľ, lietal som od nadšenia z toľkej ľudskej dobroty.