| Slováci si nevážia svojich |
|
|
| Napísal Káčatko |
| Sobota, 26 December 2009 08:54 |
|
Celými našimi dejinami sa vlečie neúcta k našim veľkým postavám, k veľkým osobnostiam našich dejín. Hlavne počas ich života, ale často aj po ich smrti. Dovoľujem si však povedať, že ich na takú malú krajinu máme napriek tomu neúrekom. A nie len športovcov.
Keď som na Štedrý večer pred polnocou prepínal televízor, zistil som že polnočnú svätú (kvôli pápežovmu zdraviu bola celebrovaná skôr) spolu s pápežom celebroval veľký Slovák Jozef kardinál Tomko. Stavím, že u mnohých teraz skrsne v hlave, jáj katolík, jáj fanatická cirkev a podobne. A tom chcem hovoriť. Vo vnímaní niektorých postáv z našich dejín by sme mali jednoducho prekonať jednotlivé osobné predsudky. Nemali by sme ich popierať či oslavovať podľa toho či reprezentujú náš názor, ale aj podľa toho či sú dejinne prospešní – teda či konkrétne pomáhajú, či sú vzorom pre svoju názorovú a charakterovú pevnosť. Jozef kardinál Tomko toho pre Slovensko urobil neuveriteľne veľa. Veď vytvorenie Slovenskej cirkevnej provincie v hraniciach dnešného Slovenska je ďalším a veľmi významným potvrdením integrity a svojbytnosti súčasného slovenského územia. Svojím spôsobom 90 rokov po vytvorení Česko-Slovenska (môj prastarý otec to mal v pase napísané takto) katolícka cirkev vzala na vedomie toto územie až týmto aktom. A koľko času tomu venovali médiá? Je prosto neodškriepiteľné, že kardinál z moci dlhoročnej poprednej pozície vo Vatikáne vytrvalo a nezištne lobuje za Slovensko a to nielen v rámci svojej organizácie, ale i mimo nej. Som presvedčený, že keby mali Česi či Maďari takúto osobnosť, všade by ju vystavovali a chválili sa ňou, svorne by si ju vážili a nehľadeli by na to či je červená, fialová, katolík, evanjelik alebo ateista. Vo väčšom, či menšom máme v slovenských dejinách podobných príbehov veľa. A týmto naším nezáujmom o nich a nedostatočným – nazval by som to historickým marketingom, sme umožnili, že mnohé zaujímavé a významné postavy, hoci pôvodom Slováci, sa ku svojej národnosti nehlásili, priveľmi ju neprejavovali a tak si ju mohli privlastniť iní. Slávny Ferenc(Franz)(ktorého meno svedčí o mnohom),vraj ani nevedel po maďarsky a bol slovensko-rakúskeho pôvodu. V dejinách je však zapísaný ako veľký Maďar. Aj v jeho piesňach jasne znejú slovenské ľudové motívy. Murgaš, slávny vynálezca svetovej úrovne, z Ameriky významne podporoval vznik Česko-Slovenskej republiky, po jej vzniku sa tu aj chcel natrvalo usadiť a vyučovať, úrady mu to však nedovolili a tak sa vrátil naspäť do Ameriky. V súčasnosti by tiež bolo takých prípadov tiež veľa. Stačí sa pozrieť do anglickej verzie wikipedie a žasneme ako o mnohých našich prisievajú druhí, samozrejme z ich pohľadu a a v rámci vlastnej propagandy. Osvetu a hlavne medzinárodnú osvetu by mal robiť každý z nás a bez ohľadu na to, či je daná osobnosť na domácom poli z nášho názorového tábora. Ako to napríklad vedia robiť s Václavom Havlom, je jedno či s ním doma súhlasia alebo aký majú na neho názor, cudzincom prípadné negatíva jednoducho vešať na nos nebudú. Akýsi celonárodný konsenzus vo význam novodobých osobností, ktorý je všeobecne akceptovaný sa nám podarilo dosiahnuť len v osobe M.R.Štefánika. Keby sme tak tých konsenzov mali viac! |








Komentáre
Slovakov, ktori su v niecom vynimocni, ale
nevazime, ani o nich nevieme.
Zato sa vsak klaniame Madonam, Timburlakom
a podobnym kreaturam a neviem co by to mohlo
zmenit. Co nezavana bulvarom, to Slovakov nezaujima.
farari nesmi ženit. Takže len jako vira vest k slušnemu životu a respektování sebe samycm.
Nie oblbovat stare babky a brat majetky.