| Deti nám programujú ako dáke roboty |
|
|
| Napísal Strelec |
| Pondelok, 04 Január 2010 15:24 |
|
Nedávno som pozeral kreslený film, ktorý sa tuším volal Za plotom. Hlavná postava sa tam pokúšala dostať k čipsom, ktoré v spánku zvierala druhá postavička. Pozeral som to asi desať minút a celý dej sa točil okolo týchto čipsov a iných produktov.Pred chvíľou na Markíze išli titulky nejakého detského filmu, v ktorých zaznelo „Šálky s piesočníkom si môžete kúpiť v každom lepšom kine". Je všeobecne známe, že pre firmy ide pekných pár rokov väčšia časť zisku z merchandisingu, to znamená z predaja produktov, ktoré s filmom až tak nesúvisia. Aj preto sú tak pre producentov vhodné filmy na komiksové námety. Ďalšou výraznou možnosťou financovania filmov je product placement, t.z. užívanie zaplateného produktu priamo vo filmovom deji. Je však neuveriteľné ako firmy tieto nástroje zneužívajú. Z filmov sa niekedy stávajú dvojhodinové reklamy tváriac sa, že reklamou nie sú. Najkrajším príkladom tohto faktu je známy film s Tomom Hanksom „Stroskotanec“, ktorý vyzerá ako robinsonovský príbeh, ale v skutočnosti je to reklama na doručovateľskú spoločnosť. Najperfídnejšie sa tieto mechanizmy uskutočňujú v kreslených a iných detských filmoch. Mladá psychika je proti tomu úplne bezbranná a rodičia sa potom už len čudujú prečo tie ich ratolesti tak v obchode vyvádzajú kvôli nejakým cukríkom či čipsom. Ekonomické spoločnosti si tak jednoducho pomocou filmov a iných marketingových nástrojov programujú svojich budúcich konzumentov. Je totiž pravdepodobné, že daný jedinec bude po obľúbenom produkte z detstva siahať po celý život. Vplývajú nato rôzne zložitým psychologické mechanizmy, vďaka ktorým sa mu daný produkt bude naväzovať na rôzne osobné spomienky. Asi tak ako nás vie vždy dostať obľúbená pesnička. Vidíme to napr. aj na nostalgii za žuvačkou Pedro, ktorá je taká rozšírená na facebooku. Reklama schovaná v rámci napr. dejovej línie filmu je totiž oveľa účinnejšia ako reklama v reklamnej pauze, kedy sa u čoraz viac ľudí objavuje prvotná reakcia: čo nám znova idú nakukať. A tak reklamný stratégovia vymýšľajú nové a často čoraz nemorálnejšie spôsoby marketingu. Veď prvé pokusy sa konali už na začiatku storočia kedy do filmu vkladali okom nepostrehnuteľné políčko smädného človeka na púšti a ľudia potom pri východe z kina kupovali kolu ako najatí. |








Komentáre